Odchod našej Eminy

Je týždeň pred vianocami a my zažívame asi najhorší deň ododňa kedy sme sa rozhodli byť chovateľmi. Dnes nás nečakane a rýchlo opustila naša Angličanka Emine. Ešte pred týždňom sa veselo naháňali po záhrade spolu s Enorou a dnes je navždy preč. 

Čo sa vlastne stalo to dodnes nechápeme. V nedeľu bolo všetko fajn a v stredu sa nám zrútil svet. 

Naša Emine obvykle zožrala granule aj s miskou no posledné dni jej nešmakovalo. Neprikladali sme tomu veľký význam, pretože sa blížilo obdobie jej hárania a očakávali sme ho každým dňom. Čomu nasvedčovalo aj jej správanie typické pre jej háracie obdobie.

Zvrat nastal, keď už druhý deň nezožrala absolútne nič. Začali sme mať už obavy, pretože sa prestala už aj pýtať von a svoju malú potrebu vykonávala aj dnu. A to u nej nieže nebolo zvykom, ale ododňa čo ju máme doma to nikdy nerobila, keďže k nám prišla plne socializovaná s hygienickými návykmi dospelého psa. 

Navštívili sme preto veterinára. Na Emine bolo v stredu už vidieť tretí deň hladovky, výrazne nám za tri dni schudla a celé dni len ležala. 

Priznám sa, že sme do ambulancie vstupovali s divokými teóriami, čo jej asi bude, keďže Bulldoci sú známi svojou chorľavosťou. Za tie dva roky čo u nás Emine bola sme si prešli už asi všetkým. Ničím však tak vážnym, aby sme tomu prikladali špeciálny význam.

Ale ani vo sne by nás nenapadlo, s akou diagnózou odtiaľ odídeme. 

RAKOVINA

Našej Emine v tele rástol nádor a nikto nič nevedel . Rástol dlhé mesiace a práve presiahol takzvaný kritický bod. Eminine telo ďalej nevládalo bojovať a vypovedalo . Prognózy boli zlé, ale dúfali sme ....

Dúfali sme, že akútna liečba pomôže a predĺžime život našej Emine aspoň o pár mesiacov.

Aj keď nám veterinár povedal, že ak liečba nezaberie nedožije sa nám Vianoc neprestali sme dúfať. 

Emina však svoj boj vzdala na tretí deň od nálezu rakoviny .

Bola už moc vyčerpaná bojom a po ceste k veterinárovi na ďalšiu dávku liečby sa rozlúčila zdvihnutím hlavy, slabým kňučaním a zaspala na prednom sedadle auta. Po príchode k veterinárovi sme jej odchod už len oznámili doktorovi a vracali sme sa domov s jej bezvládnym telom, aby sme ju pochovali.

Enora hneď po príchode vedela, že je zle a hladala svoju parťáčku po celom dome. V každej miesnosti v každom kúte. 

No už ju nenašla . 

Jej telo sme uložili do jej umelej vaničky prikryli ju dekou a pochovali pred domom aby naveky strážila svoju rodinu.