Enora smúti

Od odchodu našej Eminy uplynul už nejaký čas, no pre našu Enoru to bolo akoby včera. Neustále ju hľadá, brázdi pozemok a na nič nemá náladu len smúti. 

Je až neuveriteľné, aké puto si dokáže vyvinúť zviera k inému zvieraťu.

Nejde to prehliadnuť. Človek by jej aj pomohol ale nemá ako. Na ďalšieho psa do domu je priskoro. Bolesť zo straty je ešte príliš čerstvá a príliš silná.

Dnes sme ale už načali doma túto tému. Akým smerom sa budeme uberať s chovom, či zostaneme už len pri jednom plemene alebo budeme mať znova dve. 

Po dlhšej rozprave sme k ničomu neprišli. Bolo nám len jasné, že či zostaneme pri jednom alebo dvoch plemenách, obe voľby budú vonkajší psy. Domáceho maznáka, akým bola naša Emina, už sme zo strachu o jeho stratu nechceli riskovať. 

S manželkou sme sa teda zhodli aspoň na tomto.